Akcie na vzdialenom americkom kontinente expandujú a majú rastový trend už niekoľko rokov. Vlastniť tieto deriváty so sebou však prináša isté riziká. Na jednej strane stojí krásny výnos, na tej druhej však možný obrovský prepad, ktorý pripraví investora o finančné prostriedky. I preto by žiaden z nich nemal zabudnúť diverzifikovať – rozložiť riziká, aby minimalizoval prípadné straty.
Zarobiť sa dá na samotnom držaní akcie formou dividendy – podielu na zisku i samotným rozdielom medzi kúpou a predajom konkrétneho objemu akcií. Hovoríme teda o dividendovom a kapitálovom výnose. A práve druhý spomínaný výnos môže v budúcnosti vlastníkov akcií značne zabolieť. A prečo? Pravdepodobne nikto nechce predať akciu za lacnejšie, než ju sám zakúpil. Jednalo by sa o čistú stratu a riziko bolo tým pádom podstúpené úplne zbytočne. Systém hojdačky, kedy si raz dolu a raz hore, však nepustí. O to viac to platí v prípade akcií, zákony totiž nezvyknú poľavovať. A tak sa nasúka otázka – kedy príde pád?
V poslednom kvartáli minulého roku sa akcie dočasne prepadli. Nastalo skeptický obdobie, kedy sa očakával príchod najhoršieho – krízy. Akcie sa však dokázali pozviechať z pomyselného neúspechu a sú opäť na vzostupe. Nie je to však iba klamlivá dôvera? Akcie sú totiž už dlhodobo nadhodnotené a mnoho odborníkov očakáva ich rapídny prepad v najbližšom období. Niektorí sú vo svojich vyjadreniach konkrétnejší – vravia o prepade až o 30% do konca roku 2019. A to už by úprimne bolelo i tých, ktorí sú do procesu investovania zainteresovaní v menšej miere. Že by prílišná dôvera predurčovala krízu, ktorá sa na nás rúti? Je pomyselná hojdačka na úplnom vrchole, z ktorého je iba jediná cesta nadol – pokles. Isté však je, že udržať hojdačku na pomyslenom vrchole po celý čas je skôr iba veľmi pekná predstava než reálna skutočnosť.